Keby lúkou som bol zbrázdenou,
nebol by mužom a nežil so ženou,
kochal bych linkou nežne zvrásnenou,
steblami tráv, pohľadmi, zas-ne-now.
Nie teraz, lež večne,
nechal by unášať sa, jak lano vlečné,
poryvom vetra, v kríkoch vlasov,
farbami jesene padavých klasov,
hĺbkam a dolinám,
pahorkom, rovinám,
večných a netknutých, Prírody ladných dám.
...do blogu, pre radosť všetkých Vám :e))